O Slovakoch a Slovenskej Imigracii

Prva vyznamna emigracia zo Slovenska (v tomto obdobi ako cast Rakusko-Uhorska) prebehla zaciatkom r. 1870 ako odpoved na mnozstvo pracovnych prilezitosti v uholnych baniach, oceliarniach a ropnych rafieneriach v USA. Takmer o desatrocie neskor, sa mnoho z tchto immigrantov prestahovalo z USA do zapadnej Kanady. Niektorych oslovila opojna vyhliadka ziskania usadlosti zdarma, inych nadej na lepsi zarobkok a zivobytie v uholnych reviroch Alberty v oblasti Crow Nest blizko Blairmore a v Lethbridge. V roku 1885, imigracny agent Paul Esterhazy priviedol skupinu Slovakov a Madarov z Pensylvanie, aby osidlili oblast Manitoby a v roku 1889 oblast serverneho Qu’Appelle River v Saskatchewan. V tomto case mnohi zacali putovat na vychod do Fort William a do dalsich malych mestkych komunit na severe Ontaria. Koniec prvej svetovej vojny a vznik Ceskoslovenskeho statu priniesol mnoho zmien pre Cechov a Slovakov, ale imigracia oboch skupin nadalej pokracovala.

Po Nacistickej okupacii Ceskoslovenska v roku 1938, mnoho utecencov opustilo krajinu a usadili sa v Kanade. V roku 1939, obchodnik Tomas J. Bata presunul zamestnancov z Batovych Obuvnych Zavodov na Morave do Kanady, takze tymto zabezpecil bezpecne utocisko - mesto Batowa blizko Frankfordu v Ontariu. S "liberalizaciou" v roku 1945 a moskovskych dominantnym rezimom - sa volny pohyb osob z Ceskoslovenska skoncil, ale nie skor ako sa tisice ceskych a slovenskych exilantov a utecencov usadilo v Kanade, co sa odohoralo medzi rokmi 1947 a 1958. Tieto vzdelane skupiny imigrantov sa usadili v mestach, hlavne v tych v Ontariu a Quebeku. Exodus Cechov a Slovakov do Kanady zacal znova po Sovietskej invazii Ceskoslovenska v roku 1968, invazii znamej ako "Prazska Jar". Tato skupina mladych profesionalov, sa usadila v strednej Kanade ako aj v Edmontone, Calgary a Vancouveri. Ich ekonomicka a socialna integracia do spolocnosti bola uspesna. Scitanie ludu v roku 1996, zalozenej na osobnom deklarovani etnickeho povodu a nie na mieste narodenia, zaznamenalo celkovo 71,915 Cechov (single and multiple response), 45,230 Slovakov a dokonca 39,185 osob, kt. sa prihlasili ako Cechoslovaci. Cesi a Slovaci sformovali mnozstvo etnicko-spolocenskych organizacii v Kanade. Niektore boli bratske a vzajomne prosperujuce spolocenstva, ine boli kulturne, politicke alebo socialne skupiny. Organizacne domy alebo siene, spolocenske miesta pre obe komunity zacali velmi rychlo zaplnat Kanadsky vidiek a mestke kraje. Slavnosti vacsinou pozostavali z nabozenskych, historickych a vlasteneckych vyroci a specialnych dni.

Cesi a Slovaci boli pre Kanadu prinosom v mnohych oblastiach. Mnohych Cechov oslovil obchod a priemysel. Relativne velke skupiny zalozili tovarne a tak uviedli nove vyrobky a metody a tak poskytli mnoho pracovnych prilezitosti. Napriklad Batove rodinne obuvnicke imperium vyrobilo a predalo jeden milion parov topanok za den pocas roku 1960. Immigranti slovenskeho povodu hrali taktiez dolezitu ulohu v zivote Kanady ako obchodnici, politicke osobnosti, odbornici vo vsetkych smeroch, ako sportove a kulturne osobnosti. Stefan B. Roman dosiahol oslnujuci uspech ako majitel najbohatsich uranovych bani na svete (Denison Mines). Roman, vynikajuci krestansky laik, bol vo velkej miere zodpovedny za vybudovanie Katedraly Premenenia v blizkosti Unionvillie, Ontariu (p.p. v sucansoti Markham). Ocenenia v zurnalistike su spojene s menom George Gross, byvaleho sportoveho redaktora Toronto Sun, a Roberta Reguly, byvaleho spisovatela pre The Toronto Star. Stan Mikita a Elmer Vasko zo St. Catharines hrali hokej za Chicago Blackhawks pocas zlatej ery, ked Narodna Hokejova Liga bola zlozena iba zo siestich timov. Slovaci mali taktiez svoje miesto na kanadskej politickej scene. Za zmienku stoja politici ako William A. Kovach, kt. zasadal ako clen Social Credit v Albertkom zakonodarnom zbore v obdobi rokov 1948 az 1966. V Ontariu, v Toronte bol v roku 1965 zvoleny do Ontarijskeho zakonodarneho zboru liberal George Ben ako poslanec komunalneho zastupitelstva. Jeho nasledoval Peter Kormos - clen novej Demokratickej strany, kt. bol prvy krat zvoleny do zakonodarneho zboru v roku 1987. Nakoniec, vo federalnej oblasti, Anthony Roman ako nezavisly, bol zvoleny do House of Commons v roku 1986 a liberal Paul Szabo bol zvoleny do House of Commons v Ottawe v roku 1993.

Source: Canada Digital Collection

Cesi a Slovaci

V 19 storoci boli Cesi a Slovaci sucastou Rakusko-Uhorskeho imperia. Do polovice az konca 19 storocia zmeny hranic a zakonov zasa dali cechom a slovakom v Rakuskom pasme trocha kontroli nad pouzivanim ich jazyka a nejake tie volebne prava. Ale, do prelomu storocia sa podmienky velmi nemenili a niektore oblasti boli na tom ovela horsie.

Madarske imperium nebolo natolko liberalne so Slovakmi. V roku 1874 premier povedal: " Tu nie je Slovensky narod" (1) a zatvorili slovenske skoly takze sa deti nemohli vzdelavat vo svojom materinskom jazyku.

Pred 19. storocim prislo do Ameriky iba niekolko Cechov a Slovakov, avsak hlavnu cast rannych usadlikov tvorili Moravaci. Usadili sa v Pennsylvanii, Severnej Karoline a Georgii. Od sestdesiatych rokoch 19. storocia predsa len viaceri zamierili do Chicaga, kt. bol hlavnym centrom Cechov. Mnoho z rannych usadlikov v Kanade prislo prave cez USA.

Kanadska Pacificka Zeleznica zacala osidlovat svojej uzemie na zapade v roku 1881 a Cesi a Slovaci namierili svoju cestu na zapad. Usadili sa v Koline, v oblasti Assiniboia (cast dnesnej provincie Saskatchewan). Ostani boli naverbovani z roznych casti USA panom Paul Esterhazy. 30 Jula 1885 bola skupina Slovakov poslana do Winnipegu cez Toronto z Hazeltonu, PA, kde pracovali ako banici. Tyto ludia boli poslani do "Huns Valley," Manitoba.

V roku 1886 dalsia kupina z USA bolo poslana osidlit uzemie Qu'Appelle River v sucasnosti Saskatchewan. Toto osidlenie bolo pomenovane Esterhazy po muzovi, ich naverboval. Dalsie osidlenia zacali v Lethbridge, (dnes v provincii Alberta); Stair, Manitoba; Crow's Nest Camp, British Columbia (premenovane Fernie); Derby, BC; ako aj v Bellevue a Frank, North-West Territories (Neskor provincia Alberty a Saskatchewan).

Pri hladani zaznamov by sa nemal prehliadnut fakt, ze imigracni agenti v tychto dobach casto oznacovali tychto ludi ako Madarov.

source: University of Waterloo

Byvale Ceskoslovensko bolo zlozene z dvoch hlavnych narodnych skupin Cechov a Slovakov. Po pade Sovietskeho zvazu a zvaleni Berlinskeho muru zaciatkom r. 1990 sa rozdelili a vytvorili Cesku a Slovensku republiku. Obe skupiny rozpravaju pribuznym jazykom a ich spolocny zaklad je zakoreneny v Velkomoravskej Risi (9 storocie), ale od zaciatku 10. storocia cesi a slovaci nasledovali rozdielne cesty vo svojom historickom a kulturnom vyvoji.

Po tom ako Madari znicili Velkomoravsku risu, Slovensko sa stalo sucastou Madarska, zatial co Cesi si vytvorili vlastne kralovstvo ktore rozkvitalo do 17 storocia kedy sa dostali pod nadvladu Rakuskej monarchie. Bolo to az do roku 1918 ked sa Cesi a Slovaci spojili do spolocnej nezavislej krajiny, Ceskoslovenskej republiky. Pocas 2 svetovej vojny krajinu okupovali Nemci,ale liberalizovanej pod neprietelskymi silami na konci vojny.

Cesko-Slovenska immigracia do Kanady sa datuje do druhej polovice 19 storocia. Presne cisla nie su dostupne, pretoze do r. 1918 cesi boli hodnoteni Kanadskymi autoritami ako "Rakusania" a Slovaci ako "Madari". V tomto obobi mozeme najst mnozstvo roznych osidleni. Prva bola V Koline v Saskatchewan v roku 1884, zatial co dedinka Prague v Alberte (meno uchovane pre skolsku oblast nedaleko Viking, Alberta) bola zalozena druhou generaciou Cecho-Americanov z USA.

Prve Slovenke osidlenia v Kanade sa datuju na rok 1885 na mieste zvanom "Hun's Valley" v sucasnosti Manitoba a tiez v Lethbridge, Alberta. Lethbridge sa coskoro stal hlavnym centrom Slovakov a miestom rannych Slovenskych kostolov a spolocenskych organizacii. V Alberte sa ranni usadlici ceskeho a slovenskeho povodu usadli taktiez v Taber, Pincher Creek, Nordegg a Blairmore. V Lethbridge a v Crowsnest Pass, Celski a Slovenski priekopnici boli banikmi, zatial co v ostanych oblastiach sa usadili ako farmari.

Po Prvej Svetovej vojne, USA prijalo immigracne kvotny sytem, kt. limitoval pocet immigrantov do krajiny. To malo za nasledok, ze Slovenska a Ceska immigraci rapidne vzrastla. Od roku 1921 do 1931 pocet Slovakov a Cechov sa v Alberta viac ako zdvojnasobil, zvysil sa z 2,500 na 6,400.

Najviac Ceskych a Slovakych immigrantov, kt. prisli do Alberty v medzivojnovym obdobim, boli farmari. Niekorych pritiahli polia s cukrovou repou v Raymond a Taber. Mnohi Slovaci, kt. prisli v tomto obdobi do Kanady pracovali v uholnych baniach v Blairmore, Coleman a v Frank.

Imigracia pocas a po 2 svetovej vojne odrazala politicke udalosti v Ceskoslovenku. Novi imigranti boli prevazne politicki utecenci a najviac ich prislo po komunistickom prevrate v roku 1948 a Sovietskej invazii v roku 1968. Novi pristahovalci v tychto rokoch boli zvacsa kvalifikovani robotnici alebo univerzitne vzdelani ludia, kt. sa velmi dobre integrovali do Albertskej spolocnosti. V polovici 80-tich rokoch 19. storocia, Cesi a Slovaci tvorili 12-tu najpocetnejsiu etnicku skupinu v Alberte.

Source: Alberitage

Slovaci

Prvy znamy Slovak imigrujuci do Kanady bol Jozef Bellon, kt. do Toronta prisiel v roku 1878 a zalozil zavod na vyrobu drotenych vyrobkov. Je nutne podotknut, ze o Kanadanoch Slovenskeho povodu chybaju presne statisticke udaje. Podla scitania ludu v roku 1981, sa prva otazka tykala etnickeho povodu, pricom cca 40 000 Kanadanov deklarovalo svoj Slovensky povod; nasledne pri scitani ludu v roku 1996 sa pocet zvysil na priblizne 45 000. V skutocnosti mozeme predpokladat, ze je priblizne 100 000 Kandanov Slovenskeho povodu. Slovaci su vseobecne hlboko nabozenski zalozeni ludia; hrdi na svoj povod a vzdy rychlo opravili tych, kt. ich do rozpadu Ceskoslovenska v roku 1993 povazovali za Cechov alebo Cechoslovakov.

Source: The Canadian Encyclopedia

Migracia a Osidlovanie

Pozname 4 hlavne vlny imigracie Slovakov, vyvolanymi hlavne ekonomickymi a politickymi podlmienkami v ich rodnej krajine. Vacsina skorych imigrantov prisla z USA a boli to vacsinou robotnici pracujuci manualne.

Prva vlna
Immigranti prvej vlny (1885-1914) osidlili polnohospodarsku podu na zapade. Neskorsie skupiny isli pracovat do Alberty a do bani v Britskej Kolumbii a pre Canadian Pacific Railway (p.p. Kanadska Tichomorska Zeleznica).

Druha vlna
Druha vlna, odhadovana na 30 000, sa odohrala v medzivojnovom obdobi. Mnohych mladych kvalifikovanych robotnickov hnala vididna dobreho zarobku, kt. by im pomohla pri kupe pozemkov na Slovensku. Ini, poslali po svoje rodiny a odisli bud na zapad, kde sa usalili ako farmarke rodiny alebo do Ontarijskych a Quebeckych banskych miest. Deklaracia nezavislosti Slovenska v roku 1939 vytvorila rozdiely v komunite. Ti, kt. ju podporovali boli odsudzovani Ceskoslovenskymi diplomatmi v Kanade.

Tretia vlna
Tretia vlna s poctom priblizne 20 000 pristahovalcov sa odohrala po druhej svetovej vojne a pozostavala z vojnovych utecencov ako aj tych, co utekali pred komunistickym prevratom v roku 1948. Mnohi z nich boli byvali vladni uradnici, kt. dali novy impulz Slovenskym organizaciam. Vacsina z nich sa usadila v hlavnych mestskych oblastiach.

Stvrta vlna
Stvrta vlna zacala invaziou Varsavskych vojsk do Ceskoslovenska v roku 1968. Tyto utecenci (cca 13 000), patrili medzi najzdelaniejsich, kt. opustali svoju krajiny. Usadili sa v mestskych castiach, prispeli k rastu Slovenskych organizacii a nasli svoje miesto v kanadskej ekonomike, politicke a v kulturnom zivote.

Spolocensky a kulturny zivot
Socialne rozvrstvenie medzi Kanadskymi Slovakmi dnes je determinovane datumom ich prichodu do Kanady, poziciou zastavanou na Slovensku, uspechom dosiahnutym v Kanade a volou aktivne sa podielat na zivote Slovenskych organizacii. Z dovodu zlozitych ekonomickych podmienkok a nedostatku statnej podpory, ranni Slovaci vytvorili ziskove spolocenstva. Dnes tieto spolocenstva vykonavaju dolezitu socialnu funkciu popri ostatnych instituciach vytvorenymi pocas a po druhej svetovej vojne. Kanadska Slovenska liga Slovakov je najdolezitejsia Slovenska organizacia. Vydava Kanadský Slovák (The Canadian Slovak), a pomaha udrziavat Slovenske tradicie. O literarne prace sa staraju Slovenske publikacie v zapadnom svete a na Slovensku. Slovensko Kanadske publikacie, obzvlast noviny, hrali dolezitu ulohu pri poskytovani pomoci imigrantom, ale taktiez odrazali politicke a ekonomicke rozdiely v komunite.
Katolicka a Protestantska cirkev hrala dolezitu ulohu ako duchovny a spolocensky vodca a Slovenski farnici vsetkych kategorii pomahali imigrantom prekonat jazykove a kulturne rozdiely. Farsky zivot, hlavne pri prvych troch vlnach a Slovenske organizacie pomahali podporovat Slovensky jazyk a zlepsit rodinnu sudrznost. Pozoruhodnym prikladom dolezitosti farskeho zivota bolo vysvietenie Slovenskej Katedraly Premenenia v Unionville (p.p. v sucasnoti Markham), Ontariu 15 septembra 1984 papezom Janom Pavlom II pocas jeho navstevy Kanady.

Jednosta spolocenstva
Politicka zahuba Slovakov v ich rodnej zemi bola hlavnym faktorom uchovania spolocenskeho povedomia a spolupatricnosti v Kanade. Od kedy Slovensko dosiahlo nezavislost v roku 1993, pozornost vacsini Slovenskych Kanadanov je na ich rodnej krajine a cez rozne organizacie a noviny drzia krok s udalostami doma.

Source: The Canandian Encyclopedia