Slovaci v Americe

Helen Fedor,
Reference Librarian
European Division

Isaac Ferdinand Sarosi (taktiez hlaskovany ako Sarissky, Scharossy, Saarossy, Sarossy, Saroschi, a Sarossi) bol prvym znamym immigrantom z krajiny znamej ako Slovensko; nie je vsak celkom iste, aky bol jeho materinsky jazyk. Sarosi pricestoval do nabozenskej kolone v Pensilvaniii z Germantown (povodne Germanopolis), zalozenou Menonitskym kazatelom Francis Daniel Pastorius, kt. sluzil ako ucitel a kazatel. Sarosi sa vratil do Europy po dvoch rokoch.

1754

Andrej Jelik usiel zo Slovenska pred vojenskou odvodom. Po dlhom cestovani Europou, napokon dosiahol Americke pobrezie cez Zapanu Indiu na holandskej obchodnej lodi.

1775

Po tom ako bol vyhlaseny vladca na Madagaskare, kt. obdrzal dolezite odporucacie listy od Benjamina Franklina a peniaze od potomkov Ferdinanda Magellana, (Matus) Moric Benovsky prisiel do Ameriky a bojoval s Americkymi oddielmi vo vojne za nezavislost. Pridal sa k jazdeckym oddielom vedenymi generalom Pulaski a bojoval pri okluceni Savannah. Zomrel na Madagaskare v roku 1786, ale jeho zena, Zuzana Honschova, stravila obdobie rokov od 1784 do svojej smrti v roku 1815 v USA.

Portret Benovskeho, z titulnej strany 1790 Anglickych prekladov jeho pameti

1780

Major Jan Polerecky, kt. trenoval v Francuzkej Kralovskej Vojenskej Akademii v St. Cyr, prisiel do Ameriky z Francuzka bojovat po boku armady Geoga Washintona vo vojne za nezavislost. Bol v skupine 300 "Blue Hussars" (300 "Modrych Husarov"), ktoremu sa Briti formalne vzdali po porazke v Cornwallis v Yorktown. Ked sa vojna skoncila, Polerecky sa usadil v Dresden, Maine, kde posobil na mnohych verejnych poziciach.

1861

Prezident Abraham Lincoln odsuhlasil poziadavku na zorganizovanie vojenskej skupiny pod menom “ Lincolnovi ostrelovaci Slovanskeho povodu” - "Lincoln Riflemen of Sclavonic [Slavic] Origin." Tato prva dobrovolna jednotka z Chicaga, kt. pozostavala z mnohych Slovakov, bojovala v Obcianskej vojne a evantualne bola vclenena do 24 regimentu Illinoijskej pechoty.

1868

(Frantisek) Samuel Figuli obdrzal svoje prve papiere z naturalizacie. Figuli bojoval v obcianskej vojne, vlastnil plantaze vo Virginii a nekor sa pridal k vyskumnej expedii smerujucej na Severny Pol.

1873

Epidemia cholery a nasledne rozsiahle straty na urodach dali do pohybu znacnu emigraciu z vychodnych regionov Slovenska. Tato vlna emigracie bola taktiez podmienena biedou spojenou s prichadzajucou industrializacou, nedostatok pody a nasilna kampan madarizacie. Immigranti boli predovsetkym muzi prichadzajuci za pracou.

1877

Daniel Sustek, svetovy cestovatel, kupil zhruba osemdesiat akrov pozemkov v Iowa, kde dufal, ze vybudoje Slovenku koloniu.

Cover of the booklet Cesta ces Turecko a Egypt do Svatej Zeme

Cesta ces Turecko a Egypt do Svatej Zeme (The road through Turkey and Egypt to the Holy Land), v roku 1874 cestovna brozura napisana Danielom Sustekom. Brozura bola vydana Maticou Slovenska, Slovenskou Narodnou Kulturnou Instituciou v tomto obdobi Madarsko.

1879

Slovaci v Passaic, New Jersey, privitali prvu skupinu zien, kt. prisli do ich komunity zo Slovenska. Ked Madarske autority nariadili, ze vsetci muzi vo veku do 50 rokov musia zostat v krajine a nastupit na vojensku sluzbu, pocet emigrujucich zien sa rapidne zvysil.

St. Mary's Assumption Roman Catholic Slovak Church

St. Mary's Assumption Rimsko-Katolicky Slovensky Kostol v Passaic, r. 1920. Farnost bola zalozena v r. 1891, ale zaklad budovy nebol zloemny do roku 1904.

1883

Prva Slovenska beneficna spolocnost bola zalozene v New Yorku, ked skupina Slovakov z vychodnych oblasti Slovenska sa stretla v sukromnom dome a zalozili Prvu Madarsko-Slovensku Spolocnost Chorych. Normy spolocnosti obsahovali ustanovenie ze vychodoslovenke narecie moze byt pouzivane pokial tam bolo sedem clenov. Beneficne spolocnosti boli zalozene ako poistovancie spolocnosti a unie, ale tiez hrali dolezitu ulohu v kulture, spolocnosti a politike.

1886

Prve tlacene Slovenske noviny, Amerikanszko-szlovenszke noviny (Amerikansko-slovenske noviny), boli publikovane Janom Slovenskym. Naklad dosiahol na konci storocia 30,000 vytlackov prod vydavatelom Peterom V. Rovniakom. Toto bol najvacsi naklad, aky kedy Slovenske noviny dosiahli vratane Slovenska v tomto obdobi.

1887

Prva Coopers' Beneficial Society bola zalozena v Bayonne, New Jersey. Bola to prva Slovenka spolocnost, kt. zastavala zaujmy robotnikov a dokonca vyjednavala s majitelmi tovarni.

Mapa Bayonne, NJ, z Vsetko o meste Bayonne City, N.J., 1895.

Americky tlumac (American interpreter), prvy Slovensko-Anglicky slovnik sluzil pre potreby imigrantov a bol publikovany Janom Slovenskym, vo vychodoslovenkom nareci. Velmi rychlo sa stal popularnym, pretoze pomahal imigrantom s ich jazykovymi problemami. Niekolko takycho prac bolo publikovanych v nasledujucich rokoch.

Strana z Prakticny slovensko-anglicky tlumac. The Practical Slovak American (sic) Interpreter, skompilovany Paulom Kadakom v r. 1905, poskytoval uzitocne frazy tykajuce sa prace.

1889

Anton S. Ambrose (Ambrosi), novinar kt. nikdy nedokoncil stredoskolske studia, zalozil noviny Slovak v Amerike, najstarsie slovenske noviny stale v tlaci v USA.

Prava Slovenska skola v Amerike bola zalozena farnostou Sv. Stefana v Streator, Illinois.

Lesson 16 from Prva citanka pre slovenske skoly v Amerike

Lekcia 16 z Prva citanka pre slovenske skoly v Amerike (First reader for Slovak schools in America), skompolovana reverendom Stefanom Furdekom.

1890

Prva Katolicko-Slovenka unia Ameriky, Jednota, bola zalozena v Cleveland, pod konstituciou navrhnutou reverendom Stefanom Furdekom.

The National Slovak Society (Narodny slovensky spolok) bol zalozeny v Pittsburghu Peterom V. Rovnianekom. Spolocnost bola prva nadregionalna, nedenominacionalna asociacia Slovakov v USA a je stale aktivna dodnes.

Recruiting brochure of the Narodny slovensky spolok

Clenska naborova brozura pre Narodny slovensky spolok (National Slovak Society).

1891

Okolo 18,000 Slovakov bolo medzi banikmi, kt. strajkovali v Connellsville, Pennsylvania, proti vykoristovaniu a znizovaniu platov.

Connellsville, Fayette County, Pennsylvania 1897. Nakreslil T. M. Fowler.

1894

Slovenska Osidlovacia Spolocnost zorganizovala odchod okolo 300 Slovakov z problematickeho regionu Connellsville, Pennsylvania, a zalozila Slovensku koloniu v Arkansase, zvanu Slovaktown - Slovenke mesto. Spolocnost bola zalozena Peterom V. Rovnianekom a jeho spolupracovnikmi.

1896

Slovenska telovychovna unia "Sokol" bola zalozena v Chicagu, po vzore ceskeho telovychovneho hnutia "Sokol", kt. zacalo v Europe posobit v 19 storoci.

Reverend Jozef Murgas, narodeny v Tajove, Slovensko, prisiel do Ameriky. Bol aktivny v zakladani niekolkych Slovenskych skupin a bol priekopnikom v radiotelegrafii ako aj v skolstve, umeni, vede a pisani. Bol drzitelom dvanctich americkych patentov a bol signatar Pittsbughskeho Dohovoru v roku 1918.

1899-1915

Pocas tohto obdobia, skoro pol miliona Slovakov emigrovalo do USA.

Socha Slobody v New Yorku Harbor (Jul, 1905). Toto bol prvy pohlad imigranta na Ameriku.Bol to privitaci vyhlad pre tych kt. podstupili dlhu a casto nepohodlnu cestu cez ocean. Courtesy: Prints and Photographs Division, Library of Congress, Washington, D.C.

Registracna miestnost v Ellis Island, New York (c. 1915). Prva zastavka immigranta po tom ako opustil lod bola registracna miestnost. Tu sa hodnotil zdravotny a mentany stav ako aj legalne problemy. Tato inspekcia rozhodovala ci imigrant bude zadrzany alebo obdrzi povolenie vylodit sa. Courtesy: Prints and Photographs Division, Library of Congress, Washington, D.C.

1901

Peter V. Rovnianek vydal Slovensky dennik, prvy Slovensky dennik mimo Slovenka a Madarska.

Fotka Petera V. Rovnianeka z jeho autobiografie Zapisky za živa pochoveného.

1905

52,368 Slovenskych immigrantov pricestovalo do USA, tento rok sa da povazovat za vrchol Slovenskej immigacie.

Novoprisla Slovenska matka, from New Homes for Old, by Sophonisba Breckinridge, 1921

1907

Slovenska Liga Ameriky bola zalozena, aby pomohla Slovenskym imigrantom pri ziskavani Americkeho obcianstva a propagovala blahobyt Slovakov v USA.

1910

Pred bliziacim sa scitanim ludu, Slovaci a veduce osobnosti ostatnych etnickych skupin v USA uspesne poziadali federalne autority o klasifikaciu osob podla jeho alebo jej jazyka radsej ako podla krajiny povodu. Na prezidentov prikaz, stare formulare nahradili nove a Slovaci uz neboli kvalifikovani ako "Rakusania" alebo "Madari" pri scitani ludu v USA v roku 1910.

"Akceptovane Mena jazykov" z trinacteho scitania ludiu v USA. Krajina Narodenia a Materinsky jazkyk. Instrukcie pre uradnikov...

1914

Stefan Banic, Slovensky vynalezca, skonstruoval a testoval prototyp padaka vo Washington, D.C. skocenim zo 41-poschodovej budovy a nasledne z lietadla. Jeho patent padaka s stal standartnou vybavou americkych pilotov pocas I. svetovej vojny.Banic pracoval v USA do r. 1907 do 1920, s dvoma prestavkami.

1915

Veduci cinitelia Ceskej Narodnej Aliancie a Slovenksej Ligy Ameriky podpisali Klivlendsku dohodu, v kt. slubili spolupracu v boji za nezavisly stat Cechov a Slovakov. Pat bodov dohody upresnovali zaklady o buducom state pre obe narodnosti.

Michal Bosak, kedysi uznany ako "najbohatsi Slovak v Amerike," zalozil Bosak Statnu Banku v Scranton, Pennsylvanii. Bosak prisiel do U.S. v 1886 vo svojich 16-ich rokoch a spociatku pracoval ako banik, neskor sa stal obchodnikom, kt. riskoval do Bosakovej Vyrobnej spolocnoti (distribucia vina a alkoholu), Bosakovej Statnej Banky, cestovnej kancelarie a niekolkych financnych institucii v severovychodnej Pennsylvanii. Bosak bol taktiez vodca Slovesko-Americkej komunity, stal sa signatar Pittsburghskeho Dohovoru a vydaval tyzdennik {Slovenska obrana}. Vsetky Bosakove obchody a bankove pokusy skoncili pocas Velkej Depresie.

Bosakova Statna Banka, z Scranton: Oficialna Publikacia Scranton [sic] Obchodna Komora, vol.3, no.3, November 1927, Scranton.

Rekalama na Bosakove Horke Vino, elixir zalozeny na vine a vyrabany a distribuovany Bosakovou Vyrobnou Spolocnostou, z Obrana: Narodny kalendar, Obrana Publishing Company, Scranton, 1922.

1918

Pitsburgska Dohoda bola podpisana ceskymi a slovenskymi zastupcami na mitingu Americkej vetvy Narodnej rady Ceskoslovenska (Czechoslovak National Council) v Pittsburgh. Dohoda suhlasila s programom za boj za spolocny stat Cesko-Slovensko a dohodlo sa, ze novy stat by mal byt demokratickou republikou, v ktorej Slovensko bude mat svoju vlastnu administrativu, legislativu a sudy.

1923

Narodil sa reverend Jaroslav Pelikan v Akron, Ohio. Bol to luteransky teolog a jeden z vyznamnych cikevnych historikov 20 storocia.

1933

Michael Novak, plodny rimokatolicky teolog a politicky spisovatel, sa narodil v Johnstown, Pensylvaniii. Vo svojich pracach ako Concepts of Ethnicity a Unmeltable Ethnics: Politics and Culture in American Life, sa stal zastupcom nielen Slovakov, ale vsetkych etnickych skupin v USA.

1941

Out of This Furnace, pribeh troch generacii slovakov pracujucich v oceliarniach, publikovany Thomasom Bellom (Belejcak), americkym spisovatelom, kt. opisal zivot slovenskych immigrantov v mnohych svojich pracach.

The Edgar Thomson Works, in Braddock, Pennsylvania (c. 1905). Mnohi Slovenski immigranti pracovali na robotnickych poziciach, ako ti v oceliarniach, uholnych baniach a zlievarniach. Zeny vacsinou pracovali ako pomocnice v domacnosti alebo prichylovali novych imigrantov. Courtesy: Prints and Photographs Division, Library of Congress, Washington, D.C.

48-inchovy univerzalny platnovy mlyn v Homestead Steel Works, in Homestead, Pennsylvania, (c. 1908).
Courtesy: Prints and Photographs Division, Library of Congress, Washington, D.C.

1944

Americke namornictvo pomenovalo vojnovy lod USS Durik na pocest Jozefa Edwarda Durika, Slovenskeho vojaka z Juho-zapadu, Pensylvanie, kt. zomrel nestastnou nahodou pri vystrele torpeda z USS Meredith.

1945

Slovensko, kt. zniklo ako nezavisly stat za nacistickeho Nemecka, bolo pretransformovane do Ceskoslovenska. Toto viedlo k exodu priblizne 5000 uradnikov posobiaci pocas vojny v Slovenskej republike.

1948

Prebratie Ceskoslovenska komunistami sposobili dalsiu vlnu emigracie. Mnohi z tych kt. emigrovali boli clenovia intelegencie a povojnove politicke osobnosti.

1953

Jan Slezak, kt. immigroval do USA v roku 1914, bol menovany za Asistenta ministra obrany. Slezak bol vyskoleny ako inzinier a stravil mnoho casu svojej kariery vo vyrobe, vratane vyroby vojenskej vyzbroje. Toto bola jeho navyssia politicka pozicia a zaroven najvyssia pozicia aku kedy Slovak dosiahol mimo Slovenska.

1957

Historik Viktor Mamatey publikoval The United States and East Central Europe, za kt. vyhral cenu George Louis Beer Prize. Mamateyho ote bol Albert Mamatey, kt. podpisal Pittsburgsky protokol.

1958

Dvesto intelectualov, povodom z Ceska a Slovenska, zalozili Ceskoslovensku spolocnost Umenia a Vedy v USA.

1961

Profesionalny hokejovy klub Chicago Blackhawks vyhral Stanleyho Pohar s pomocou hviezdy Stana Mikita, narodeneho v Sokolce, Slovensko, v r. 1940. Pocaj svojej kariery, Mikita vyhral trofej Art Ross, trofej Hart Memorial (dva krat), trofej Lady Byng a trofej Lester Patrick.

1966

Bola zalozena Slovenska izba v Immigracnom archive na Univerzite v Minnesote.

1968

Invazia Sovietskych vojsk do Ceskoslovenska, ako Sovietska reakcia na kulturnu a politicku liberalizaciu Prazkej Jari spustila dalsiu vlnu slovenskej imigracie. Mnoho clenov tejto vlny patrilo k inteligencii. Na rozdiel od rannych imigrantov, nevyhladavalil slovenske skupiny.

1969

Joseph M. Gaydos, narodeny v Braddock, Pennsylvania, bol zvoleny do Americej snemovne reprezentantov, kde sluzil 24 rokov. Bol prvym Slovensko-American, kt. sluzil v Americkom Kongrese.

Kongresman Joseph M. Gaydos, tak ako sa objavil v Congressional Pictorial Directory, Januar 1969.

1970

Svetovy Kongres Slovakov bol zalozeny v New Yorku. Stala sa veducou organizaciou Slvoakov zijucich v zahranici a zastupovala asociacie, institucie a jednostlivcov.

1972

Astronaut Eugene A. Cernan bol velitelom Apollo 17 missie na mesiac a jedenacty muz, kt. vystupil na mesiac. Cernan sa narodil v Chicagu, v r. 1934, ceskej matke a slovenskemu otcovi. Po tom, ako ukoncil missiu na mesiac, posobil ako americky vyjednavac v diskusiach so Sovietskym zvazom na skusobnom projekte Apollo-Soyuz.

1976

V roku 1923 sa narodil D. (Daniel) Carleton Gajdusek v Yonkers, Slovenskemu otcovi a Madarskej matke, vyhral nobelovu cenu za fyziologiu alebo medicinu spolu s Baruch S. Blumbergom. Cenu dostal za svoju pracu o povode chorob roznych degenerativnych neurologickych poruch.

1991

Celkovo 1.8 million ludi sa identifikovalo svoj slovensky povod pri scitani ludu v USA v roku 1990. Po Slovensku, toto je druha najvacsia koncentracia ludi, kt. su Slovaci alebo Slovenskeho povodu.

Vybrata Bibliografia

Alexander, June Granatir. The Immigrant Church and Community: Pittsburgh's Slovak Catholics and Lutherans, 1880-1915. Pittsburgh: University of Pittsburgh, 1987.

Balch, Emily. Our Slavic Fellow Citizens. New York: Charitable Publication Co., 1910.

Cincik, Joseph G. "A Study of Documents from Earliest Slovak-American Connections," Slovenske noviny, January 13, 1950.

Culen, Konstantin. Slovaci v Amerike: crty z kulturnych dejin (The Slovaks in America: sketches of their cultural activities). Turciansky Sv. Martin: Matica slovenska, 1938.

Krajsa, Joseph C., ed. Slovaks in America: A Bicentennial Study. Middletown, Pennsylvania: Slovak League of America, 1978.

Miller, Kenneth D. The Czecho-Slovaks in America. New York: George H. Doran, 1922.

Minar, Imrich. Americki slovaci a Slovensko: 1880-1980 (American Slovaks and Slovakia: 1880-1980). Bratislava: Bradlo, a.s., 1994.

Pauco, Jozef. Slovenski priekopnici v Amerike (Slovak pioneers in America). Cleveland: Prva Katolicka slovenska jednota, 1972.

Rechcigl, Miloslav, Jr. The Czechoslovak Contribution to World Culture. Hague: Mouton and Co., 1964.

Rovnianek, Peter V. "The Slovaks in America," Slovakia, v. 17, no. 40, 1967.

Slovakia. Matica slovenska. Slovensky biograficky slovnik: od roku 833 do roku 1990 (Slovak biographical dictionary: 833-1990). 6 v. Martin: 1986.

Slovakia. Slovak Academy of Sciences. Encyclopedical Institute. Slovakia and the Slovaks. Bratislava: Goldpress Publishers, 1994.

"The Slovaks Were There: Major John C. Polerecky Fought for America's Independence," Slovakia, v. 7, no. 3-4 (24-25), September-December 1957.

Stasko, Joseph. Slovaks in the United States of America: Brief Sketches of Their History, National Heritage, and Activities. Cambridge, Ontario: Dobra Kniha, 1974.

Stolarik, M. Mark. Growing up on the South Side: Three Generations of Slovaks in Bethlehem, Pennsylvania, 1880-1976. Lewisburg, PA: Bucknell University Press. London: Associated University Presses, 1985.

Immigration and Urbanization: the Slovak Experience 1870-1918. New York: AMS Press, 1989.

Tybor, M. Martina. The Slovaks in America to the End of the Nineteenth Century. Middletown, Pennsylvania: Jednota Printery, 1979.

Yurchak, Peter P. The Slovaks: Their History and Traditions. Whiting, Indiana: Rev. John J. Lach, 1947.

Source: European Reading Room